„Už tretí rok sa na našej Rozmarínke venujem vždy začiatkom školského roka Detskému činu. Malý zošitok s krátkymi príbehmi, ktoré občas dokážu dojať aj puberťákov, má však na našej škole už dlhšiu históriu. Nikdy sme však žiadny list neposlali, až dodnes, keď ma vyhľadali dvaja siedmaci a jeden šiestak. Sú to chlapci, ktorí žijú pre florbal a futbal striedavo, písanie listov nie je ich silnou stránkou, okrem toho to nie je ani „in“ (v ich veku)… Vedeli však, za kým majú ísť, keď si mysleli, že urobili dobrý skutok. Porozprávali mi príbeh, ktorý sa odohral deň pred tým, než ma vyhľadali. Išli domov z obľúbeného florbalu, zašli na hamburger a cestou späť na sídlisko videli v parku ležať asi päťdesiatročnú pani. Triasla sa a nevedela sa postaviť. Spočiatku nevedeli, čo majú robiť, keďže dospeláci chodili okolo a nikto nepomohol, strach zaúradoval aj u nich. Poprosili okoloidúceho pána, nech sa ide pozrieť na ležiacu pani, či nepotrebuje lekársku pomoc. Ten však „odborným okom“ zhodnotil, že jej určite nič nie je a odišiel. Chlapci boli na odchode tiež, no nedalo im to, predsa len, nie je normálne, aby niekto ležal v parku a každý ho ignoroval. Otec jedného z chlapcov je policajt, zavolali mu, on neváhal ani minútu, prišiel a zavolal aj záchranku. Neznáma pani nešťastne skombinovala alkohol s liekmi, sanitári však zasiahli a všetko dobre dopadlo… Kto vie, keby nešli okolo deti, ktoré tento „zlý“ svet vnímajú ešte trošku inak a „neškatuľkujú”  ľudí, možno by to malo oveľa horší koniec.”

List napísala PhDr. Lívia Markovicsová, pedagóg, skutok vykonali Július Cséplő, v šk. roku 2014/2015 žiak 6. triedy, Adam Kacz a Dominik Kováč, v šk. roku 2014/2015 žiaci 7. triedy, ZŠ Rozmarínová 1, Komárno