„Raz, keď sme išli s chalanmi zo školy, tak kráčala za nami staršia pani. Ako sme tak išli, zrazu sme počuli buchnutie. Preľakane sme sa otočili. Videli sme starú pani ako leží nehybne na zemi. Nestratili sme duchaprítomnosť, pribehli sme a snažili sme sa zistiť, či dýcha. Keď sme zistili, že dýcha, snažili sme sa ju prebrať. Podarilo sa. Keď sa prebrala skúšali sme ju zdvihnúť. Nešlo nám to. Na pomoc nám prišli mladší páni, ktorí išli okolo. Spoločne sme ju postavili. Povedala, že je v poriadku a už to zvládne sama. Ale tým sa to nekončí, pretože som jej to až tak neveril, rozhodli sme sa ju sledovať. Keď sa snažila výjsť po schodoch, spadla a udrela si hlavu aj chrbát. Nehýbala sa. Po zhodnotení situácie som prišiel na to, že najlepšie bude zavolať záchranku. Dnes viem, že som konal správne. Pani odviezli do nemocnice a tam jej poskytli profesionálnu pomoc.”

List napísal a skutok vykonal Filip Gašparík s kamarátmi, v šk. roku 2014/2015 žiak 5. triedy, ZŠ L. Novomeského 11, Trenčín