„Každý rok začiatkom decembra u nás v škole prebieha finančná zbierka pre deti z detských domovov nášho okresu. No a vtedy sme si povedali : „A prečo neurobíme my v 4. B zbierku pre nášho Filipka?“ Aby ste vedeli, kto je Filipko. Je to normálny chlapec, ako ktorýkoľvek z nás, len nežije s rodičmi. Bol naším spolužiakom a teraz, od októbra žije v detskom domove v Hriňovej. A tak to vypuklo. Nazvali sme ju – Filipkove Vianoce. Doma sme rozbili prasiatka a s rodičmi sme vyrazili na nákupy – hračky, knihy, športové potreby, školské pomôcky, oblečenie, aj novú pyžamu. To preto, aby na nás pri zaspávaní myslel a spomínal na všetky pekné dni v našom kolektíve. Vznikol nám veľký balík, ktorý sme sviatočne zabalili, priložili sme pre Filipka list a veľa pozdravov. Pred Vianocami spolužiak Lacko, jeho ocino a pani učiteľka vyštartovali z Prievidze smer Hriňová. Filipka sme prekvapili, lebo návšteva bola dohodnutá tak, aby o tom nevedel. Mal veľkú radosť z toho, že kamaráti z Prievidze na neho nezabudli. S množstvom darčekov sa podelil aj so svojimi tromi bratmi, ktorí sú v detskom domove spolu s ním. Pekné Vianoce mal nie len Filipko, ale aj všetci jeho bývalí spolužiaci. Po tejto akcii sa nám pri srdiečku rozlievalo krásne teplo a začali sme rozmýšľať, ako Filipka prekvapíme nabudúce.“ „Na konci školského roka sa pani učiteľka 4. B žiakov spýtala, či by na výlet do Bratislavy pozvali aj ich bývalého spolužiaka Filipka, ktorý býva teraz v detskom domove. Všetci žiaci s jej návrhom súhlasili. „Bol v tom však háčik“. U niekoho musí Filipko prespať. Bez zaváhania sa prihlásil Lacko Zorad. „U nás! Ja to doma vybavím!“ Rodičia súhlasili. Aj sa podujali, že pre Filipka do Hriňovej pôjdu. A tak Filipko so svojimi bývalými spolužiakmi navštívil Bratislavu. Na druhý deň Lacko zobral Filipka na opekačku i na strašidelné spanie v škole. Celá trieda spolu zažila veľa zábavy. Aj keď sa večer trošku báli, bolo im spolu veselo. Ráno deťom pani učiteľka urobila raňajky a Filipko ešte celý deň zostal so svojimi spolužiakmi. Veľmi sa mu páčili tri dni, ktoré prežil v svojej bývalej škole. Do detského domova si Filipko odnášal nie len zážitky z výletu, ale aj obrovského plyšáka, novú mikinu a policajné lego, po ktorom veľmi túžil. Obdarovali ho Lackovi rodičia, jeho spolužiaci a pani učiteľka. Najväčším hrdinom je pre mňa Lacko, jeho výborní rodičia a sestrička Monika. Nie každý len tak prichýli na tri dni spolužiaka.“

List napísala Želmíra Nováková vychovávateľka, skutok vykonal kolektív detí v šk.roku 2014/2015, ZŠ Ul.energetikov 242/39, Prievidza