„V septembri začalo navštevovať našu školu malé chlapčiatko – drobné, milé, stále dobre naladené. Jeho diagnózou je Downov syndróm. Bol ku každému prívetivý a jeho drobné rúčky boli poväčšinou pripravené objať spolužiaka či učiteľa. Každý ho mal rád – spolužiaci v triede, učitelia. Všetci sa mu prihovárali. Časom sa jeho prejavy pohody, priateľstva a lásky preniesli na celú školu. Sme malá školička, žijeme ako jedna rodina a zrazu… Žiaci ráno miesto poloospalého odvrkovania, strohého pozdravu sú k sebe milší, dávajú prednosť jeden druhému pri rôznych situáciách. A čože je to, aj učitelia sú viac priateľskejší, objímajú žiakov, sú láskaví, trpezlivo vysvetľujú, nenápadne usmerňujú, komentujú… A aha, učiteľka Danka sa zvíta s kolegyňou objatím. Pán učiteľ Paľko zmierni správanie deviataka ukľudňujúcim objatím okolo pliec. A o malých ani nehovoriac, tam sa všetci majú radi ako jedna rodina a tiež je časté objatie. Levike, čo si to porobil s našou školou? Veď sme všetci k sebe oveľa milší! Príjemné správanie veľkých i malých je veľmi dôležité pre celkovú atmosféru prostredia. Tento malý žiačik nám ukázal, že  môžeme byť i dobre naladení a aké je dôležité v živote objatie. Ako pôsobí upokojujúco, ovplyvňuje náš charakter, schopnosť popasovať sa s problémom a veľmi ovplyvňuje náš vzťah k iným ľuďom. Vďaka náš malý žiačik. Tvojím príkladom si nás za ten školský rok naučil vytvárať radostné ovzdušie a byť k sebe láskaví…”

Skutok napísala Mgr. Helena Mečárová, špeciálny pedagóg, skutok vykonal Levente Bényi, v šk. roku 2014/2015 žiak 3. triedy B variant, ŠZŠ Hradná 7, Komárno