„Môj dedko má včely. Má asi desať úľov. Dedko s babkou raz vydúvali med. Ja som bol zvedavý, ako sa to robí, tak som sa prišiel pozrieť. Babka mala na včely alergiu, ale aj tak pomáhala dedkovi. Keď išiel dedko po ďalšie rámčeky, babku, aj keď bola chránená, poštípala jedna včielka. Videl som, ako si babka sadla a zrazu ľahla na lavičku. Vedel som, že je zle. Bežal som dnu a v babkinej izbe hľadal injekciu proti alergii. Našiel som ju a vybehol som von k babke. Videl som jej na ruke červený fliačik a babke už bolo zle. Neváhal som a dal som jej injekciu. Po chvíli sa babke uľavilo. Už o pár hodín si ani nespomenula pri svojej práci, že ju uštipla nejaká včielka. Ale ja som si uvedomil, že tých pár ďalších hodín a ďalšie chvíle v živote už nemusela zažiť, keby nemala rýchlu pomoc. Babka mne, dedkovi a celej rodine sľúbila, že prácu so včielkami nechá len na dedkovi. Bola na mňa hrdá, že som jej tak rýchlo pomohol a odvtedy ma volá “Môj malý záchranca”. Som na to hrdý, mám z toho dobrý pocit, ale v tej chvíli som sa veľmi bál. No keď ide o život, aj strach sa prekoná.”

List napísal a skutok vykonal Lukáš Buzogáň, v šk. roku 2014/2015 žiak 5. triedy, Súkromná spojená škola EES, Solivarská 28, Prešov