„Chcela by som opísať jeden dobrý skutok, ktorý som vykonala len nedávno. Robím karate už 7. rok a moja sestra 6. rok. Bola som s ňou na jej najvyššej súťaži, na Majstrovstvách Slovenska. Keď ona dosúťažila, zostala som povzbudzovať aj moje kamarátky. Súťažili v družstvách. Väčšinou sú v družstve traja členovia, no môžu byť aj štyria, vtedy je jeden náhradník. Aj tieto dievčatá boli štyri. Súťažili všetky rovnako a spoločnými silami vyhrali 1. miesto. Všetci sme sa z toho tešili. Keď nadišiel čas, keď ich mali vyhlásiť na stupni víťazov, boli plné očakávania. Niektoré z nich len prvýkrát vyhrali takú veľkú súťaž. Keď im rozhodca odovzdával zlaté medaily, Eme nedal… Povedal, že pre každý team, má len tri. Ema zostala veľmi smutná, veď aj ona sa podieľala na víťazstve.Keď Viki videla Emu, prišlo jej  ľúto a tak jej dala svoju medailu a diplom. Viem, že Viki je statočná a tak sa snažila zakryť smútok… Ja som sa vtedy nahnevala, veď prečo by jedna nemala dostať medailu? A tak som išla za jedným ujom, vysvetlila som situáciu a vypýtala som si ešte jednu medailu pre Viki. Keby som to mala spraviť len tak, nikdy by som sa na to neodvážila. No smútok mojej kamarátky mi dodal odvahu. Nakoniec som vytúženú medailu a diplom Viki dala a ona bola šťastná. Viem, že to nebolo nič veľké, ale aspoň bola Viki šťastná.”

List napísala a skutok vykonala Nina Hlaváčková, v šk. roku 2014/2015 žiačka II. OG, Gymnázium Párovská 1 spolu s kamarátkou Viki