„Raz ráno som s kamarátom išli odviesť brata do škôlky. Keď sme sa vracali všimli sme si na zemi vtáčika, ktorý mal zranené krídlo. Snažil sa vzlietnuť, ale nedarilo sa mu. Označili sme ho stužkou. Našli sme ho na mieste, kde chodí veľa psov. Vyzeral ako vtáčik, ktorý má klásť vajíčka, lebo bol veľmi tučný. Chceli sme ho chytiť a doniesť ho na náš školský dvor, ale nedarilo sa nám. Tak sme mu dali chleba a išli sme už preč, lebo sme meškali. Keď sme sa vracali, dali sme mu znova jesť a podarilo sa nám ho chytiť. Keď sme prišli pred činžiak, rýchlo sme nazbierali lístie a urobili sme mu hniezdo. Každý deň sme mu dávali jesť. Chytali sme mravce a hľadali dážďovky. Prešiel týždeň a vtáčik sa mal čo lepšie a o ďalších päť dní už vedel lietať. Potom odletel a našli sme ho v jednom hniezde s malými vtáčikmi. Spoznali sme ho vďaka stužke na nohe. Vtáčik sa volal Helena podľa pani učiteľky Heleny Demočkovej z 3. A.“

List napísala a skutok vykonala Nikola Kaproncayová, v šk. roku 2014/2015 žiačka 3. triedy, skutok vykonal Marcus Šuba,v šk. roku 2014/2015 žiak 4. triedy, ZŠ Z. Nejedlého 2, Spišská Nová Ves