„Stalo sa to pred 2 mesiacmi. Doma sme chovali zajace. Jedného dňa sa samica okotila a porodila šesť mláďat, Všetky boli zdravé a spokojné. Nikto z nás nečakal, že samica ochorie a ochrnie na zadné nohy. Vtedy mali mláďatá týždeň a pol, čiže boli veľmi malé. Nevedeli ešte samé jesť. Raz ráno išiel ocko nakŕmiť zvieratá, keď prišiel ku samici vôbec sa nehýbala… bola mŕtva. Čo bude s mláďatami ? Veľmi sme sa o ne báli. Každý deň ráno, na obed a večer sme mladé kŕmili mliekom zo striekačky. Bolo to ťažké sa o nich postarať. A navyše cítili, že pri nich nie je mama. Keďže rodičia chodili do práce a ja do školy, nemohli sme im venovať plnú starostlivosť. Videli sme ako postupne slabnú. Až sa stalo, že pomaly umierali. Nakoniec ostal iba jeden. Podobal sa na malú čiernu guľku. Bol to samček, dali sme mu meno Murko. Zdá sa, že aj keď vyzeral najmenší, zo všetkých bol najsilnejší. Aj keď je mi smutno za ostatnými, teším sa, že ostal práve Murko. Podľa mňa prežil kvôli odhodlanosti pomôcť, pevnej vôli a možno, že ho zachránila aj jeho nenásytnosť“.

List napísala a skutok vykonala Laura Novotná, v šk. roku 2014/2015 žiačka 4. triedy, ZŠ Povýšenia sv. Kríža, Smrekova 38, Smižany